/ Poviedka

Len ďalší zbytočný život

Vojnu vyhlasujú starý muži, ale sú to ty mladý, ktorý ju musia bojovať a umrieť (Herbert Hoover)

Ivan vyrastal na Slovensko-Ukrajinských hraniciach v malej dedine blízko Užhorodu. O vojne ktorá už niekoľko rokov zužovala jeho krajinu vedel len z televízie a od pár kamarátov s ktorými si písal a ktorý sa nechali zverbovať. Nemal vojnu zromantizovanú. Vedel že pri vojne ľudia umierajú, aj to že históriu píšu víťazi. Vedel aj to, že o čom hovoria dnešné média zajtra už nemusí byť pravda.

Mal pred sebou sľubnú karieru, možnosť vycestovať do Európy a časom sa usadiť. Mal kamarátov aj milujúcich rodičov, a aj tak mal pocit že mu niečo chýba. Nemohol si pomôcť nech sa snažil tváriť akokoľvek, stále mu niečo vo vnútri tvrdilo že nie je tam, kde by mal byť. Že nerobí to, čo by robiť mal.

Vedel aj to, že len málokedy jedna osoba dokáže niečo zmeniť. Veril v to, a bol presvedčený že každý, kto verí opaku je hlupák. Aj napriek tomu však prihlášku podal. Nepreberal to s rodičmi ani kamarátmi, vedel by že by ho odhovárali, že by ho nepustil, a on mal vážne chuť niečo zmeniť, alebo sa aspoň o zmenu pokúsiť. Tak sa prihlásil.

No a potom prišiel čas skutočne narukovať. Mamina plakala, otec sa tváril silne aj keď slzy mal na kraji. S kamarátmi sa rozlúčil včera pri ohni a vodke. Vedel že sa už nemusí vrátiť, ale na rozdiel od pešiakov, on bol pri rozviedke. Tým utešoval aj rodičov, že bude len v zadných líniách počúvať komunikáciu Rusov.

Tréning trval mesiace, ale nebolo to nič zložité. "Zariadenia robia
blbuvzdorne", písal svojim domov. A tak prišlo jeho prvé nasadenie.

Spolu s ďalšími dvoma kamarátmi, ktorých si získal počas tréningu boli prevelený k okraju bojovej línie do centrály spojarov. Bývali aj pracovali na opustenom laze, kde všade na vôkol nebolo nič len polia. Hneď prvý deň si spravili spoločnú fotku pred domom. "Na pamiatku", aby mali na čo spomínať, vraveli si.

Jeden z kamarátov ju zaväsil na socíalnu sieť. Na druhý deň bolo celé miesto zničené streľbou z GRADov. Ráž 122mm spravila svoje a pochovávala sa prázdna truhla.

Sasha vyrastal v...


P.S. Dištancujem sa od akéhokoľvek politikárčenia. Príbeh je fiktívny a inšpirovaný tvorbou Jána Kotouča, ktorý ma k napísaniu tejto krátkej poviedky svojou tvorbou inšpiroval. Verím, že sa vám moja prvá poviedka (po dlhých 6 rokoch) páčila.

Pripomienky, námety alebo pochvalu tak ako vždy môžte písať na:
spodlesny (ryba) gmail (bodka) com